Mám 25 rokov. Ani neviem z akého dôvodu, ale vždy som mala staršieho priateľa. (Prvý bol o 6 rokov, teraz mám staršieho o 11 rokov). Teraz som na rázcestí, či pokračovať vo vzťahu so súčasným – sme spolu 4. rokom – alebo ísť do vzťahu s iným mužom, ktorému bolo 40. S mojím terajším priateľom je to také, že obaja si vzťahom nie sme veľmi istí, či má perspektívu, čiže sa v tom stále búchame a zatiaľ vyčkávame. Inak je nám spolu celkom fajn. Jedno ale je zvláštne, moja intuícia… Neviem, či si to len nenahováram, ale stále si ním nie som istá, cítim nepokoj, keď premýšľam, či je vhodný do budúcnosti. No a prečo sa rozhodujem: po vojska by som chcela mať deti a hlavne pekné, láskyplné manželstvo.

Čas uteká, už nechcem šliapnuť vedľa.. A môj súčasný priateľ by deti chcel mať, ale až založí zázemie apod. (kto vie, kedy to bude..). A na manželstve sa celkovo necíti, že by do toho šiel… Ale nie som si jednoducho ním istá, máme vo vzťahu viac otáznikov. Nedá mi pocit, že by so mnou fakt chcel „počítať“, pretože skrátka obaja tápeme… A práve už dlhšie poznám spomínaného 40-tníka, s ktorým sme boli pred rokom na rande, (to sme sa s tým mojím rozišli, ale po pol roku zase dali dohromady).

Rande bolo zvláštne, pretože ja som bola hrozne nervózna a asi som nebola ešte porovnaná po rozchode. No ale postupne to vyšumelo- písanie s ním. Poznám ho z rozprávania od jeho známych: neskutočne hodný a chcel by práve deti… Ja sa s ním občas rada stretnem na nejakej spoločenskej akcii, kde viem, že bude. Inak je veľmi aktívna, ale predsa len neviem, ako na tom bude v 60… tak sa rozhodujem a nejako už neviem, čo robiť. Tá neistota s mojím súčasným priateľom ma jednoducho zožiera. Deti by som chcela v blízkej dobe a nie som si istá, či práve s ním je to to pravé orechové … trápim sa tým a stále nad tým premýšľam a nemôžem vymyslieť žiadne riešenie.

Byť teplým chlapom v dnešnej spoločnosti síce nie je nič nové, ale je to skôr neprijateľnejšie ako akceptovateľné. Potom sa uskutočňujú rôzne dúhové pochody, ktoré obhajujú práva týchto ľudí a podobne.

Prečo je byť lepšie lesba ako gej?

Môže byť na tom to, že keď sa bozkávajú dve ženy, tak to chlapov (samozrejme, tých správne orientovaných) skôr vzrušuje ako keby sa mali nad tým pohoršovať. No, keby sme my ženy videli bozkávať sa dvoch chlapov, tak nám to vôbec vzrušujúce teda nepríde. Ani náhodou, je to skôr poburujúce, zhnusujúce a podobne. A prečo je tomu tak nie je snáď nikde vysvetlené. Proste sme sa tak narodili a naše pocity predurčujú aj naše správanie.
Takýto príklad predostrel aj film Svadba naruby. Hlavný hrdina učiteľ angličtiny (v našom ponímaní skôr učiteľ slovenčiny, lebo učí básničky, romány a podobné – ako naša slovenská literatúra) sa ide ženiť. Neuvedomuje si, že by mohol byť teplý a myslí si, že svoju ženu – priateľku miluje. Oči mu otvorí až jeden herec, ktorý o ňom vyhlási priamo v televízii, že je teplý. V tom sa strhne priam lavína naňho a on si začína uvedomovať všetky tie veci, ktoré si doteraz neuvedomil. To, že nevestu nechá pred oltárom je bohužiaľ veľmi smutné, ale dostáva druhú šancu na svoj život a tú treba poriadne využiť. Všetci ho za to odsudzujú zo začiatku, no bohužiaľ budú sa musieť zmieriť s tým faktom, že je naozaj taký aký je a musia to akceptovať.
Dnes je to už veľmi rozšírené, že sa dozvieme, že náš známy je teplý. Nie je to nič nezvyčajné a čím ďalej, tým to bude bežnejšie. Muži sú síce menej tolerantní na svojich kolegov gejov. No, my ženy sme také viac tolerantnejšie aj na mužov, aj na ženy. Mužom sa to nesmierne hnusí a nám ženám je to také prijateľnejšie, no čo je paradox. Takéto ženy a muži to jednoducho nemajú ľahké. Musia sa naučiť prijať sa takých akí sú. Ako tučný človek. Ten síce môže schudnúť, no teplý sa asi sám nepreorientuje.