S manželom sme spolu 14 rokov, je nám obom 35 a máme 3 malé deti. Do tej doby, než sme mali deti, bolo medzi nami všetko v poriadku, ale ako to tak už asi býva, s deťmi sa u nás veľa vecí zmenilo – najmä vzťah medzi nami dvoma. Ja ako mama na plný úväzok denne fungujem cca od 5:30 a chodím spať okolo 22 hodín. Som každý deň naozaj veľmi unavená, pretože k najmenšiemu dievčatku vstávam ešte aj v noci. Manžel chodí spať oveľa neskôr ako ja a ráno vstáva buď o 7:30, keď ide do práce alebo o 11, keď má voľno. Takže vlastne nemáme žiadne spoločné večery ani rana, veľa sa míňame v aktivitách. Intimita medzi nami je samozrejme tým pádom aj preč, sex máme tak 2x do mesiaca.

Strašne ma trápi, že spolu nezaspávame a nevstávame a nefungujeme jednoducho spoločne ako rodina. Situáciu som s ním riešila, ale nenašli sme východisko – ja dlhšie spať chodiť nechcem, pretože každá hodina spánku pre mňa dobrá a on zase vraj nie je unavený, aby šiel spať o 10 večer a vyhovuje mu, že má večer pokoj pri televízii. Tak vlastne vôbec neviem, čo mám robiť. Pre deti nemáme stráženie, takže spolu sami nie sme nikdy. Ja na sex veľa energie ani chuť nemám, pretože som každý večer naozaj veľmi unavená. Bábätko s nami spí v spálni. Ja ešte k deťom mám aj prácu a keď uspím deti, idem pracovať. Je to pre mňa taký kolobeh a neviem, ako dlho to vydržím.

Pripadá ma, že skoro všetko obstarávam okolo detí sama, starám sa o ne, varím, prebaľujem, periem, žehlím a ďalšie veci a manžel by som povedala toho robí podstatne menej. Lenže ja už neviem, ako z tohto začarovaného kruhu von. Každý deň sa cítim unavenejší, ale keď poprosím o pomoc manžela, tak ten sa k tomu veľmi nemá. Sem tam upratá, s deťmi sa pohrá, niekedy aj navarí, ale to je tak všetko. A ja si pripadám ako jeho slúžka, pretože všetko doma zastávam sama a mám pocit, že mi za chvíľu praskne hlava.

S priateľom sme spolu skoro 3 roky. Náš vzťah bol od začiatku skôr ako náhrada za jeho mamu. Priateľ mal vždy uvarené, upratané, čisté oblečenie, vždy som sa snažila, aby sa mal dobre. Lenže z jeho strany to je také ty pre mňa rob všetko, ja pre teba skoro nič. Doma sám od seba nepomôže, žiadny dotyk alebo pohladenie od neho, kvetinu som od neho nedostala, pokiaľ som si o ňu nepovedala sama. Najhoršie je, že jeho slovami ma často zraňuje. Aj napriek tomu, že o tom vie, mu nerobí problém mať narážku na moju postavu, alebo že veľmi upratujem, čo sa tyče sexu, niekoľkokrát mi povedal, že ho nebaví uspokojovať ma, keď z toho nič nemá, že ho sex nebaví a nepotrebuje to.

Pritom ako sme boli spolu, vymetal kluby a spal so slečnami. Neviem čo si mám z toho vziať, milujem ho a nedokážem si predstaviť, že by sme sa mali rozísť a stratiť ho, lenže začínam byť zúfalá čo robím zle, prečo sa tak správa. Samozrejme sme sa o tom niekoľkokrát bavili, ale podľa neho riešim kraviny a nechce sa o tom baviť. Ale toto presne mi celé príde zle – že sa nad tým, čo hovorím, ani nepozastaví a je mu to úplne jedno a mňa to potom mrzí a trápim sa tým. Čím ďalej viac mám pocit, že keby som to s ním ukončila, bolo by mi oveľa lepšie. Lenže stále je to pre mňa veľmi ťažké av kútiku srdca ho stále milujem. Predsa len tri roky vo vzťahu sú dlhá doba a hovorím si stále, čo keď sa ešte zmení?

Lenže žiadna zmena neprichádza a tento problém už trvá celkom dlho. A ja som z toho zlá. Pripadá mi, ako keby ma využíval a nezaujímal sa o moje pocity a to ma práve úplne najviac štve. Priala som si nejakého hodného priateľa, ktorému by nevadilo sa baviť o problémoch, keď nejaké budú, ale namiesto toho mám niekoho, kto by najradšej všetko zmietol pod stôl, žiadne problémy neriešil a vôbec ho to nezaujíma a už naozaj neviem, čo si o tom všetkým mám myslieť.